Tivat
Tivat je mesto v Čiernej Hore, ležiace pri zálive Boka Kotorská. V roku 2011, žilo v meste 9467 obyvateľov. Ide o významné turistické letovisko s množstvom hotelov. V meste a blízkom okolí je množstvo malých kostolov prevažne z 15. – 17. storočia, najvýznamnejší kostol, sv. Antona, pochádza zo 14. storočia.
Tivat je najmladšie mesto Boky Kotorskej. Podľa legendy je Tivat odvodený od ilýrskej kráľovnej Teuty. Zvyšky gréckej a rímskej osady pri pobreží a v mori dokazujú, že miesto bolo osídlené aj v antike. Tivat sa začal rozrastať až na konci 19. storočia. V roku 1889 tu bol vybudovaný vojnový prístav a Tivat bol povýšený na mesto. Ďalej pribudli lodenice a tehelňa, a až v roku 1971 tu bolo vybudované Medzinárodné letisko Tivat.
Tivat je najmladšie mesto Boky Kotorskej. Podľa legendy je Tivat odvodený od ilýrskej kráľovnej Teuty. Zvyšky gréckej a rímskej osady pri pobreží a v mori dokazujú, že miesto bolo osídlené aj v antike. Tivat sa začal rozrastať až na konci 19. storočia. V roku 1889 tu bol vybudovaný vojnový prístav a Tivat bol povýšený na mesto. Ďalej pribudli lodenice a tehelňa, a až v roku 1971 tu bolo vybudované Medzinárodné letisko Tivat.
Mapa - Tivat
Mapa
Country - Čierna Hora
Vlajka Čiernej Hory |
Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. V rokoch 19181992 bola súčasťou Juhoslávie ako Socialistická republika Čierna Hora (19431992). Súčasťou Juhoslávie zotrvala aj v rokoch 19922003, ako jediná z bývalých zväzových republík Juhoslávie (okrem Srbska). V rokoch 20032006 bola súčasťou Srbska a Čiernej Hory. V rokoch 19922006 vystupovala ako Republika Čierna Hora. Čierna Hora je klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina so strednými príjmami a od 28. júna 2006 je 192. členskou krajinou OSN. Je členom organizácií ako Svetová obchodná organizácia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Stredoeurópske združenie voľného obchodu a Únia pre Stredomorie. Čierna Hora je členom Severoatlantickej aliancie a oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ.
Currency / Jazyk (jazykoveda)
ISO | Currency | Symbol | Significant Figures |
---|---|---|---|
EUR | Euro (Euro) | € | 2 |
ISO | Jazyk (jazykoveda) |
---|---|
SQ | Albánčina (Albanian language) |
BS | Bosniačtina (Bosnian language) |
HR | Chorvátčina (Croatian language) |
HU | Maďarčina (Hungarian language) |
SR | Srbčina (Serbian language) |